Vedci a pozorovatelia prírody už dlho diskutujú o tom, či zvieratá dokážu prežívať emócie ako smútok či súcit. Dnes už existuje množstvo dôkazov, že niektoré druhy zvierat skutočne dokážu prežívať stratu a prejavovať empatiu – niekedy až prekvapivo podobne ako človek.
Súcitné správanie u primátov
Výskumy v prírodných rezerváciách ukázali, že opice a veľké opice dokážu prejavovať výraznú starostlivosť a súcit k členom svojej skupiny, najmä v čase choroby alebo smrti. Napríklad čínski výskumníci v roku 2013 pozorovali, ako sa skupina opíc Rhinopithecusroxellana správala k umierajúcej samici DM (kódové označenie konkrétnej samice namiesto mena). Keď sa DM vrátila do skupiny po trojdňovej neprítomnosti, bola veľmi slabá. Vodca skupiny, samec ZBD (kódové označenie konkrétneho samca namiesto mena), sa k nej priblížil, dotkol sa jej ruky a vydával varovné zvuky pre ostatných. Keď DM stratila vedomie a spadla zo stromu, celá skupina sa k nej priblížila, čuchala ju, dotýkala sa jej tváre a rúk, a niektoré opice zostali s telom aj po jej smrti. ZBD sa dokonca vrátil na miesto jej smrti aj nasledujúci deň a na chvíľu sa tam posadil. Výskumníci tieto gestá interpretujú ako dôkaz silných väzieb a súcitu medzi zvieratami, ktorý nie je výhradne ľudskou vlastnosťou.
Smútok u širokého spektra zvierat
Smútok a smútenie sa prejavuje aj u ďalších druhov zvierat. Napríklad stádo pekariov (menších divokých kopytníkov, ktoré sú vzhľadom blízke prasatám) sa na základe pozorovaní vrátilo k telu svojho mŕtveho druha až na desať dní. Zvieratá telo očuchávali, dotýkali sa ho, dokonca pri ňom aj spávali. Biológ Mariana Altrichter, ktorá pekariov dlho skúmala, toto správanie označila ako klasický príklad smútku: „Činnosti, ktoré zvieratá robia, aby sa vyrovnali so stratou“.
Podobné správanie je známe aj u slonov, delfínov, psov, žiráf alebo dokonca vranovcovitých vtákov (napr. straky). Slony často zostanú pri telách svojich druhov dlhé hodiny, jemne sa ich dotýkajú a niekedy aj zbierajú ich kosti. Delfíny zase môžu niekoľko dní podpierať teleso mŕtveho člena skupiny pri hladine, ako keby sa ho snažili oživiť.
Čo vieme o zvieracom smútku?
Vedecká komunita sa stále učí, ako rozpoznať a interpretovať takéto rôzne druhy správania sa zvierat. Niektorí skeptici argumentujú, že ide o stresové reakcie alebo separačnú úzkosť, ale stále viac výskumov ukazuje, že ide o skutočný a nefalšovaný smútok a súcit. Kľúčové v takýchto prípadoch je, aby malo zviera silnú sociálnu väzbu k zosnulému a aby dokázalo rozoznať stratu. Tieto správania sú najčastejšie pozorované u druhov s vysokou sociálnou inteligenciou a zložitými vzťahmi – napríklad u slonov, primátov, psov či delfínov.
„Je to zdravý rozum pre každého, kto strávil čas so zvieratami: práve tak ako ľudia, aj iné druhy prežívajú celé spektrum emócií, vrátane smútku,“ píše sa na portáli PETA Prime.
Prečo je dôležité poznať súcit u zvierat?
Pochopenie toho, že aj zvieratá dokážu prežívať smútok a súcit, nám pomáha lepšie chápať ich vnútorný svet a zmeniť pohľad na ich ochranu a životné podmienky. Tieto dôkazy môžu viesť k väčšiemu rešpektu voči zvieratám a k lepšej starostlivosti o ne.
Zdroje a citácie:
RevistaFapesp: Príbeh opíc a ich súcitného správania k umierajúcej družke.https://revistapesquisa.fapesp.br/en/monkeys-in-mourning/
PETA Prime: Príklady smútku u pekariov a vysvetlenie, prečo je dôležité akceptovať zvierací smútok.https://revistapesquisa.fapesp.br/en/monkeys-in-mourning/
AnimalsAroundtheGlobe: Prehľad zvierat, ktoré dokážu prežívať smútok a súcit.https://revistapesquisa.fapesp.br/en/monkeys-in-mourning/
