Pes hyenovitý (Lycaon pictus) patrí medzi najohrozenejšie mäsožravce Afriky. Kedysi bol rozšírený naprieč celým Africkým kontinentom, dnes však prežíva len v niekoľkých izolovaných oblastiach, hlavne v Botswane, Zimbabwe a Namíbii, kde sa nachádzajú ich najväčšie skupiny. Odhaduje sa, že vo voľnej prírode žije už len niekoľko tisíc jedincov, pričom napriek vysokému počtu rodených sa mláďat ich počet stále klesá – najmä kvôli úbytku prirodzeného prostredia a stretom a konfliktami s ľuďmi.
V posledných rokoch však prichádzajú aj pozitívne správy ohľadom tohto zaujímavého predátora. V Botswane sa rozbiehajú nové ochranárske projekty, ktoré sa zameriavajú na monitorovanie pohybu svoriek, osvetu medzi miestnymi obyvateľmi a vytváranie bezpečných migračných koridorov. Tieto aktivity pomáhajú znižovať konflikty medzi ľuďmi a šelmami a dávajú psom hyenovitým väčšiu šancu na prežitie.
Zaujímavosťou je, že pes hyenovitý žije v mimoriadne súdržných skupinách, kde všetci členovia spolupracujú pri love aj starostlivosti o mláďatá. Tých sa samiciam rodí zväčša okolo 10 až 11 kusov, no výnimočne sa vrh dokáže vyšplhať až na číslo 21ks! Ich svorky vedie dominantná samica a sú známe svojou efektívnou tímovou prácou. Vďaka tejto spolupráci patria medzi najúspešnejších lovcov v Afrike. Sú to túlavé tvory a pri love dokážu ujsť veľmi dlhé vzdialenosti.
TIP: Pes hyenovitý má zaujímavý a neobvyklý fyziologický znak – na všetkých štyroch nohách má len 4 prsty (na rozdiel od väčšiny iných psovitých šeliem).
Prvé úspechy ľudstva v rámci snahy bojovať za prežitie tohto zvieraťa prichádzajú po nepredstaviteľnom úsilí a veľkej snahe ľudí. Boj za prežitie psa hyenovitého sa bojuje na viacerých frontoch.
- Ochrana v prírode a výskum – ochrane týchto zvierat sa v posledných desaťročiach venuje stále viac pozornosti a napríklad Botswana vyčlenila až 17% svojho územia v rámci poľovníckej správy a ochrane divokej prírody. Zároveň prebieha špeciálny výskum správania sa psov hyenovitých, aby sa lepšie pochopili ich potreby
- Vzdelávanie obyvateľstva a snaha o zmenu postoja – ochrancovia prírody sa aktívne snažia šíriť osvetu medzi obyvateľmi, najmä farmármi, ktorí považovali psa hyenovitého za zlého škodcu. Vďaka pochopeniu jeho úlohy v ekosystéme ako celku sa zlepšuje prístup ľudí .
- Chránené územia a odchov v ZOO – vytváraním území, kde budú psy v bezpečí a zároveň snaha ľudí o odchov mláďat v zoologických záhradách sa ochrancovia snažia zachrániť psa hyenovitého, nakoľko hrozí, že pri nízkom počte kusov v svorke, nebude svorka schopná zabezpečiť všetky potreby, od ochrany mláďat po lov a zabezpečenie potravy.
Príbeh psa hyenovitého ukazuje, že aj druhy na pokraji vyhynutia môžu mať šancu na záchranu, ak sa spoja ochranári, vedci a miestne komunity. Téma návratu tejto výnimočnej šelmy do africkej prírody je aktuálna a môže byť inšpiráciou pre všetkých, ktorým záleží na ochrane zvierat a biodiverzity. Či sa nám však podarí zvrátiť činy ľudstva v minulosti a zachrániť psa hyenovitého, ukáže len budúcnosť. Dovtedy len budeme dúfať, že sa to ochranárom, ktorý im venujú všetok svoj čas, aby ich zachránili, naozaj podarí a do prírody v Afrike sa vrátia v čo najväčšej sile a počte.
Zaujímavosť: Pes hyenovitý trpel a strádal aj vďaka programu zameranému na ochranu levov. Medzi opatrenia na ochranu levov patrila aj likvidácia iných, konkurenčných predátorov, vrátane psa hyenovitého, ktorého toto opatrenie negatívne zasiahlo. Bol to neúmyselný negatívny dopad na tohto predátora.
