Každý chovateľ sliepok, či už nosníc alebo brojlerov, sa môže vo svojom chove stretnúť so závažným problémom, a to je kanibalizmus u sliepok. Kanibalizmus sa prejavuje v rôznych formách a to od „neškodného“ vytrhávania peria, až po poranenia končiace aj usmrtením iných jedincov.

Za kanibalizmus sú zodpovedné viaceré faktory. Postupne si o možných dôvodoch niečo povieme.

Reklama

1. Málo priestoru – veľa sliepok

Asi hlavným spúšťačom kanibalizmu u sliepok je nedostatok priestoru, inak povedané, keď je na malom priestore chovaných veľa sliepok. Kanibalizmu môže predchádzať to, že sliepky sa začnú ozobávať, vytrhávajú si perie a to väčšinou v zadnej časti tela. Toto sa môže vyhrotiť až natoľko, že jednotlivé kusy sa začnú zabíjať. Pri veľkom množstve sliepok na malom mieste môže dochádzať k stresu, nervozite, prípadne zvýšenej agresivite voči sebe, čo môže viesť ku klovaniu a kanibalizmu.

Ideálnym riešením tohto problému je, aby mali sliepky zaistený dostatočne veľký priestor (všeobecne sa odporúča aspoň 5 m2 na jednu sliepku). Platí ale, čím viac priestoru sliepky dostanú, tým lepšie.

Nemali by sme zabúdať ani na to, že aj počas samotnej kúpy a prepravy nových sliepok, je potrebné mať nádobu na prepravu v dostatočnej veľkosti, nakoľko už tu si môžu začať sliepky navzájom ubližovať. Po kúpe novej hydiny ju umiestnime do chovného priestoru tak, aby sa ukľudnila. Sliepky necháme zatvorené, prípadne vytvoríme šero.

2. Zlá výživa – nedostatok živín či iných látok

Ďalším častým spúšťačom ubližovania si a až kanibalizmu môžu byť nedostatky vo výžive. Tak ako na jednej strane môže vplývať na zdravie a znášku vajec kvalitné krmivo, tak na druhej strane môže krmivo ovplyvniť negatívne ako znášku, tak aj samotné správanie sa sliepok. Nemusíme pritom ani hovoriť o tom, že by krmivo nebolo kvalitné, prípadne by ste zamenili kvalitné za menej kvalitné. Už samotná zmena krmiva môže mať negatívny dopad na sliepky.

V prípade, že nemajú sliepky v krmive dostatok bielkovín, vitamínov, minerálov (a to najmä vápnika a fosforu), začnú tieto živiny vyhľadávať inde. A to môže byť aj práve v perí a koži iných sliepok. Tu sa môže  prejaviť fakt, že krmivo nie je dostatočne kvalitné a výživovo vyvážené, naopak je pravdepodobne jednostranné a slabo vybalansované. Preto sú tieto nedostatky vo výžive rizikovým faktorom, ktorý môže spustiť kanibalizmus u sliepok.

Ideálnym riešením ako tomu predchádzať, je zaobstarať sliepkam kvalitné a výživovo hodnotné krmivo, so všetkým potrebným.

TIP: V prípade, že si takéto krmivo nedokážeme namiešať sami z vlastných surovín, je vhodné siahnuť na výrobky spoľahlivých výrobcov kŕmnych zmesí pre hospodárske zvieratá.

4. Nedostatok podnetov na „zábavu“ – nuda

Aj keď sliepky väčšina ľudí vníma iba ako obyčajnú hydinu – vtáky bez väčšej inteligencie , ktorej stačí dať najesť, napiť čistej vody, občas vyčistiť prístrešok a oni nám za odmenu dávajú vajíčka a budú si žiť svojím životom vo výbehu, opak je pravdou. Sliepky sa radia medzi hrabavú hydinu. A možno prekvapujúco môže znieť fakt, že ďalším zo spúšťačov kanibalizmu, alebo ubližovania si navzájom môže byť aj to, že sa sliepky nudia a nemajú dostatok podnetov. Ak nemajú sliepky možnosť venovať sa svojím prirodzeným aktivitám, tak sa môžu začať nudiť a svoju nevyčerpanú energiu si začnú vybíjať na druhých sliepkach tak, že ich budú napádať. Samozrejme nie vždy je možné zabezpečiť hydine neustále podmienky na hrabanie, ale vo výbehu by mali mať túto možnosť, ako aj napríklad hniezda vystlané podstielkou či popolisko. Tento zlozvyk môže postihovať hlavne ľahšie plemená ako sú vlašky, leghornky a pod.

5. Stres – tichý zabijak aj v ríši zvierat

Tak ako aj na ľudí môžu vplývať negatívne zmeny prostredia, hlučné prostredie, extrémne teploty, alebo náhle zmeny počasia, tak toto všetko sa môže negatívne podpísať aj na pohode našich sliepok. Tieto negatívne zmeny – stresové faktory nevieme síce všetky ovplyvniť, ale vieme ich aspoň čiastočne eliminovať prípadne im úplne prechádzať. Vieme ovplyvniť to, že sliepky nebudú zažívať negatívne zmeny prostredia, vytvoríme im príjemný krytý chládok, aby aspoň v lete možnosť chvíľu si oddýchnuť v chládku a zároveň byť v prípade vetra v závetrí.

Tu môžeme spomenúť aj to, že na sliepky môže negatívne vplývať aj zmena osvetlenia. Hlavne keď sa zmení osvetlenie v odchovnom zariadení tak, že je príliš silné, prípadne je svetlo spustené dlhú dobu. Aj keď nevieme v tomto bode ovplyvniť všetky aspekty, ktoré môžu vyvolať kanibalizmu, tak vieme určite niektoré zmierniť, prípadne sa aspoň posnažiť aby nemali až taký negatívny vplyv na sliepky.

6. Zranenia, otvorené rany, choroby

Ako posledný spúšťač kanibalizmu, alebo ubližovania si medzi sliepkami spomenieme výskyt poradení alebo chorôb. Napriek tomu, že sú sliepky vnímané ako tvory, živiace sa semenami obilnín a hmyzom či dážďovkami, je o nich známe, že kvalitnému mäsovému proteínu nikdy neodolajú. Sliepky veľmi priťahuje krv a preto, ak sa u niektorej objaví poranenie, alebo vyvrátenie kloaky, tak ju ostatné môžu začať ozobávať, čo väčšinou vedie k vážnym zraneniam a dokonca až k smrti. Je preto potrebné riadne si všímať svoje sliepky. Ak sa Vám niečo na sliepke nezdá, je potrebné ju chytiť a poriadne poprezerať. Ideálne je mať kontakt na veterinára, ktorý sa zaoberá aj ošetrovaním hospodárskych zvierat a bude vedieť poradiť aspoň cez telefón, prípadne prezrie sliepku aj on. Ako prvé by ale malo byť, keď si všimnete, že jedna zo sliepok sa správa inak, prípadne ju iné napadajú, jej oddelenie od ostatných a mala by mať zabezpečený kľud, stravu, vodu, prípadne vitamíny.

7. Alternatívne riešenia problému s kanibalizmom

Pokiaľ nepomôžu ani opatrenia o ktorých sme písali, a vy nechcete prísť o svoje sliepky, tak je možno jediná Vaša možnosť prikročiť k drastickejším opatreniam.

Napríklad skrátiť vrchnú časť zobáka. Robí sa to tak, že sa uchopí zobák, otvorí sa a vrchná časť sa opilníkuje, alebo sa odstrihne, zreže, ostrým nožíkom, alebo nožnicami približne o 2-4 milimetre. Je potrebné postupovať veľmi opatrne a len po živú, nezrohovatenú časť zobáka, aby nedošlo k veľkému krvácaniu. Sliepky budú niekoľko dní konzumovať menej krmiva, ale o pár dní sa to zlepší a už by sa nemali napádať.

Ďalšia z možností sú okuliare proti kanibalizmu. Pripomínajú miniatúrne okuliare, ktoré sa nasádzajú sliepke do nosných dierok v zobáku, prípadne s dodatočným upevnením gumičkou. Je to nekrvavá metóda, ktorá nevyžaduje zásah – poškodzovanie. Princíp fungovania týchto okuliarov je založený na zakrývaní pohľadu vpred. Vďaka obmedzenému výhľadu sliepky ťažšie cielia svoje útoky, ktoré bývajú potom neefektívne a tým pádom strácajú pre danú sliepku význam. Existujú však riziká tejto metódy – menší problém s orientáciou, možný stres u sliepky s okuliarmi, pri zlom nasadení môžu spôsobiť zápal nosných dutín.

Kanibalizmu sa dá predísť

Na záver si môžeme zhrnúť, že kanibalizmus u sliepok vzniká najčastejšie v dôsledku kombinácie zlých podmienok chovu (malý priestor, zlá výživa, nuda, stres, nevhodné osvetlenie) a prítomnosti zranení alebo slabších jedincov v kŕdli. Sliepky si takýmto správaním kompenzujú nedostatky v prostredí alebo výžive, prípadne reagujú na stresové situácie.

Preto je ideálne, keď majú sliepky dostatok priestoru a možnosť prirodzeného pohybu a aktivít, ako je hrabanie. Nutnosť, aby bola ich strava vyvážená, pestrá, plná bielkovín, potrebných minerálov a vitamínov. Je potrebné minimalizovať stresové faktory a náhle zmeny v prostredí. Dôležité je aj správne osvetlenie, jeho intenzita a sila.

Je potrebné aby si chovateľ všímal svoje sliepky, venoval im aspoň každý deň chvíľu svojho času, pozoroval ich a v prípadne zmeny správania vedel okamžite reagovať a včas oddeľovať agresívne, alebo poranené jedince.